Jazero Como bolo začiatkom 19. storočia miestom, kde sa kvôli výnimočnej krajine a mikroklíme schádzala vtedajšia smotánka. Budovala si tu vily a záhrady. Tak, aby boli otočené čelom k vode. Villu Melzi založil aristokrat (jeho meno tu nie je dôležité), ktorý, tak ako ostatní, dokazoval svoje bohatstvo a status sadením exotických rastlín. Lenže na opačnom brehu, pri mestečku Tremezzo, si iný aristokrat postavil vlastnú vilu (Villa Carlotta) a chcel predčiť svojho konkurenta. A tak nechtiac vznikol nekonečný kolobeh dokazovania si, kto je lepší. Kto vysadil vzácnejšiu rastlinu, ten mal väčší rešpekt. Vďaka tomuto súboju tu máme dnes jedny z najkrajších záhrad sveta.

Do vily sa dá dostať pravidelnými lodnými linkami, ktoré spájajú rôzne mestečká na brehu. Lístky na loď si môžete zakúpiť online alebo priamo v pokladni v každom prístave. My sme vyrazili z mesta Como nachádzajúce sa na hlavnom železničnom koridore medzi Milánom a Zurichom. Najprv som navštívil Villu Carlotta a od nej som sa 15 minútovou plavbou presunul do mestečka Bellagio na protiľahlom brehu. 


Z prístavu som šiel po ceste vedúcej pri brehu jazera. Pomedzi uličky som plynule prešiel na promenádu s výhľadmi na na jazero. Promenáda je lemovaná lipami a stromčekovitými oleandrami. Na jej konci je jeden zo vstupov do záhrady pri vile. Kupujem lístky, beriem si mapu a vyrážam do areálu.  

Naproti pokladni ma zaujala umelá jaskyňa. Dalo sa cez ňu prejsť a ocitol som sa v japonskej záhrade. Jej dominantou bol obrovský tisovec - opadavý ihličnan. Pod jeho korunou sa rozprestieralo malé jazierko a upravená výsadba vlhkomilných trvaliek ako rodgerzie, funkie či paprade. A samozrejme pestrofarebné japonské javory. Boli už vyššieho veku a mali preto krásnu stavbu koruny. Cez mostík ponad jazierko som prešiel ku páru majestátnych sekvojí, ktoré tvorili koniec japonskej záhrady a akúsi bránu do ďalšej časti záhrady.  

Od sekvojí viedol hlavný chodník hlbšie do záhrady. Táto záhrada mala svoje čaro v tom, že na rozdiel od záhrady pri Villa Carlotta, bola upravená a vysadená až k brehu. Preto tu má návštevník pocit, že jazero je prirodzenou súčasťou záhrady. Je koncipovaná ako perfektne vytvarovaná krajina, ktorá sa jemne vlní. Bez okrasných výsadieb trvaliek či letničiek. Svahy sú dokonale vytvarované a kosené, trávnik je tak dokonalý, že sa zdá byť umelý. Kry a stromy sú umiestnené v harmonických celkoch.  

Naprieč celou záhradou ma sprevádzali veľké skupiny rododendrónov a azaliek. Aj tu už väčšina bola odkvitnutá. Prichádzam ku ďalšej sekvoji a orientálnemu altánu. Ten bol tak dobre umiestnený na brehu jazera, až to bolo gýčovité. Veľmi fotogenické miesto, kde ste mali jazero ako na dlani. V susedstve rástol starý škoricovník gáfrový a borovica (Pinus devoniana).   

Hlavný chodník ma ďalej vedie popod platanovú aleju popri brehu až k samotnej vile. Tá je stále využívaná majiteľom a preto nie je pre verejnosť prístupná. Pred vilou je veľké priestranstvo s jazierkom s leknami a lastúrovou fontánkou a balustrádou s antickými stĺpmi. Na tomto mieste som stretol dva svadobné páry pri fotografovaní. Odtiaľto je perfektný výhľad na jazero, mestečko Tremezzo oproti a nad ním zvlnené Alpy. Ako v rozprávke. V trávniku je ešte niekoľko sôch a na brehu je vystavený starodávny drevený čln.   

Vedľa vily stojí krásna oranžéria, ktorá už od 19. storočia slúži ako múzeum. Priamo v oranžérii je prezentovaná história vily počas Napoleonskej éry, život rodiny Melzi vrátane ich odevov a vývoj záhrady od plánov až po súčasnosť. Pod oranžériou v podzemných priestoroch je ukážka zbierky archeologických predmetov, ktoré rodina získala darom či nakúpila.   

Za vilou bol rovinatý trávnik s majestátnym cédrom, panašovaným svíbom sporným a bambusovým hájom. Na okraji plochy, pri pobreží jazera, rástla skupina tisovcov priamo vo vode. Vlny rozbíjajúce sa o kmeň vytvárali nevšedný zážitok.  

Na konci areálu, pri druhom vstupe, stála kaplnka, v ktorej je pochovaný zakladateľ vily, samotný pán Melzi. 

Od kaplnky kráčam kľukatou cestou do kopca pomedzi skupiny rododendrónov a azaliek. Prišiel som do najvyššieho bodu záhrady odkiaľ sa naskytal úžasný pohľad na vilu podo mnou a jazero. Bola tu lavička v tieni statného škoricovníka. Útulné a pokojné miesto na relax.   

Po ceste vedúcej vo svahu po vrstevnici prechádzam celou záhradou smerom naspäť k japonskej záhrade. Míňam solitérne stromy rôznych druhov a občas sa pomedzi koruny objavia pekné výhľady na záhradu a okolitú krajinu. Míňam duby cezmínové, sekvoje, ľaliovníky či akáciu. Takto som sa vrátil až k jaskyni, ktorou som na začiatku vstupoval so záhrady. 

Okolo siedmej hodiny večer premáva posledná rýchlo loď do mesta Como a preto som zo záhrady šiel priamo k prístavu v mestečku Bellagio. Na záver musím povedať, že záhrada pri vile Melzi je ohromujúca. Vysoký štandard údržby a celkové začlenenie záhrady do prostredia robia z tohto miesta botanický raj. Vrelo odporúčam vidieť túto záhradu aj konkurenčnú záhradu pri Villu Carlotta, pretože každá je originálna. Video reportáž nájdete na našej FB stránke.