Jazero Como bolo začiatkom 19. storočia miestom, kde sa kvôli výnimočnej krajine a mikroklíme schádzala vtedajšia smotánka. Budovala si tu vily a záhrady. Tak, aby boli otočené čelom k vode. Villu Carlotta založil aristokrat (jeho meno tu nie je dôležité), ktorý, tak ako ostatní, dokazoval svoje bohatstvo a status sadením exotických rastlín. Lenže na opačnom brehu, pri mestečku Bellagio, si iný aristokrat postavil vlastnú vilu (Villa Melzi) a chcel predčiť svojho konkurenta. A tak nechtiac vznikol nekonečný kolobeh dokazovania si, kto je lepší. Kto vysadil vzácnejšiu rastlinu, ten mal väčší rešpekt. Vďaka tomuto súboju tu máme dnes jedny z najkrajších záhrad sveta.

Do vily sa dá dostať pravidelnými lodnými linkami, ktoré spájajú rôzne mestečká na brehu. Lístky na loď si môžete zakúpiť online alebo priamo v pokladni v každom prístave. My sme vyrazili z mesta Como nachádzajúce sa na hlavnom železničnom koridore medzi Milánom a Zurichom. Plavba rýchloloďou trvala okolo 40 minút.   

Vstup do záhrady je monumentálny. Pred trojitým symetrickým schodiskom do vily je malé jazierko s leknami, barokovými sochami a parterom z tvarovaných buxusov. To všetko s výhľadom na jazero. Priestor je od cesty oddelený vysokým mohutným plotom z vavrínovca. Na úpätí prvého a druhého schodiska je vybudovaná malá jaskyňa, tzv. grotto s bielo kvitnúcimi kalami a živými korytnačkami.  

Na úrovni druhého schodiska objavujem citrusový tunel - rôzne druhy citrusov tvarované popri pergole v tvare oblúka. Predstavte si, že sa prechádzate tunelom a iba natiahnete ruku a trháte plody bez námahy. Luxus! Dostal som na na vrchol schodiska, obišiel som vilu zo zadnej strany a mierim priamo do záhrady. Prešiel som cez hustú výsadbu stromov, kde pod ich korunami boli záhony z vyletňovaných tropických rastlín - fikusy, filodendróny, krotónovce či lopatkovce. 

Základom výsadby sú veľké skupiny tvarovaných azaliek a rododendrónov. Keďže v roku 2024 prišla do Európy jar veľmi skoro, tak tieto rastliny už boli odkvitnuté. Držal som sa hlavného chodníka, ktorý ma doviedol ku veľkej skalke. Rástli tu nielen bežné skalničky, ale aj cykasy, kaktusy, voňavé muškáty, mrazuvzdorné orchidey a doplnkové letničky. Oproti skalke bol zachovaný výhľad na jazero bez stromov. Na okraji skalky však už rástla skupina paliem a kordýliniek austrálskych s podsadbou z gunery. Veľmi nápadná kombinácia. Aj na základe výšky paliem bolo vidno, že záhrada má už svoj vek.  

Pokračoval som v ceste a zrazu som sa ocitol uprostred lesnej doliny. V tieni vysokých platanov bola úzka roklina s potôčikom a výsadbou trachykarpov, stromovitých paliem a aukúb. Akoby som sa ocitol v živom obraze. To miesto malo magickú atmosféru, pôsobilo až nadpozemsky.  

Z lesíka prechádzam okolo ďalšej skalky. Bola vysadená iba sezónnymi rastlinami, ako napr. begóniami, agerátmi či muškátmi. Prechádzkou míňam skupiny rododendrónov a azaliek. Niektoré z nich mali hrubé kmene a vyzerali ako malé stromy. Cestička sa vinie pomedzi statné dreviny a stúpa mierne do kopca. Obišiel som palmu jubeu medovú, sekvoje, Styrax japonicus, vždyzelené magnólie a naozaj mohutné tuje riasnaté. 

Cesta ma zaviedla na otvorený priestor s dokonalým trávnikom. V ňom rástlo niekoľko solitérnych listnáčov aj ihličnanov. Na tomto mieste stála aj drevená budova s veľkými modrými oknami slúžiaca jednak ako priestor na prezentáciu tradičných poľnohospodárskych nástrojov a jednak ako učebňa pre žiakov. 

Odtiaľto stúpam ďalej a mierim k piknikovému areálu. Je tu niekoľko stolov, otvorený priestor a kohútik s pitnou vodou. Na jednej strane rástla skupinka statných sekvojí, na druhej viedli schody do japonskej záhrady. Bola celkom malá a jednoduchá. Viedol cez ňu malý potôčik s vodopádmi, ktoré boli obkolesené bohatou výsadbou bambusov. Vytvárali husté háje. Rôzne druhy sa líšili farbou stebiel, niektoré boli zelené, iné žlté či sivé. 

Z japonskej záhrady ma cesta doviedla znova k lesnej rokline, ale tentokrát z hornej strany. Kráčam ďalej, teraz už smerom dole a míňam výsadbu azaliek a rododendrónov. Takto som sa dostal až späť ku exotickej skalke a k vile. Pre krátkosť času, som si vo vile pozrel len niekoľko izieb so zbierkou umenia na prvom poschodí.  

Po rýchlom prezretí interiéru som vilu obišiel a zabočil do menšej časti areálu. Tam bola výstava o biodiverzite rastlín v regióne Lombardsko a malý kamenný domček, v ktorom jedna pani predávala svoje ručné maľby rastlín v historickom štýle. Na tomto mieste rástli araukárie, veľké skupiny hortenzií, japonské javory, ale aj datľovník. Po obhliadke tejto časti som po hlavnom trojitom schodisku zišiel až na miesto vstupu do záhrady. Východ viedol cez obchodík so suvenírmi a tak som nezaváhal a kúpil aspoň magnetku. Odtiaľto som zamieril späť do prístavu, kde som nastúpil na loď smerujúcu do mestečka Bellagio na náprotivnom brehu, aby som navštívil Villu Melzi, ktorej majiteľ sa predbiehal vo výsadbe vzácnych rastlín. 

Villa Carlotta je okázalou ukážkou bohatej zbierky exotických rastlín. Nielen záhrada, ale predovšetkým jedinečné prostredie hôr a vody vytvárajú dojem dokonalosti. Miesto, kde sa status a bohatstvo dokazovalo vzácnosťou rastlín. Video reportáž nájdete na našej FB stránke.