V Kew som sa ocitol koncom mája. Dostať sa sem z centra Londýna chvíľu trvá a ciest je mnoho - metrom, autobusom alebo aj prímestským vlakom. Do záhrad vedie niekoľko vstupov (brán) a ja som sa do záhrady dostal konkrétne cez Elisabeth Gate. Na tomto mieste sa nachádza aj herbár, na ktorého obhliadku som dostal pozvánku od Slovenky pracujúcej v Kew. Herbár je to veľmi vzácny, pretože obsahuje položky (vylisované sušené rastliny) z celého sveta, všetkých čeľadí a niektoré položky majú viac ako 200 rokov. 

Od Elisabeth Gate vedie široký chodník pomedzi alej pagaštanov indických. Podľa mapky, ktorú som dostal, to bolo odtiaľ najbližšie ku oddychovej zóne Family Kitchen & Shop, kde bola možnosť občerstviť sa, využiť toalety alebo navštíviť veľké interaktívne detské ihrisko. Cestou sem ma zaujal dom s červenou fasádou - Kew Palace a za ním Queen´s Garden (kráľovnina záhrada). Nevyužil som možnosť ísť dnu a oboznámiť sa so životom šľachty, ale namieril som si to rovno do záhrady. Jedna časť bola tvorená pravidelnými záhonmi plnými liečivých rastlín a trvaliek. Okolo viedol tunel vytvorený z kra menom štedrec ovisnutý tvoriaci dlhé strapce žltých kvetov. Druhá časť bola striktne formálna tvorená partermi, živými plotmi a sochami. 

Odtiaľto som sa vydal hlavnou cestou lemovanou dlhými a širokými trvalkovými záhonmi ku skleníkom - konzervatórium princezny z Walesu. Je to moderný viac úrovňový skleník tvorený samostatnými časťami. Tie predstavujú rôzne biotopy alebo zbierky, ako napr. tropický les s papraďami, hmlový prales, orchidey, kaktusy, muškáty či mäsožravé rastliny mierneho pásma. Je to tak trochu bludisko, ale všetky cesty vedú k zadnému východu.  

Vedľa konzervatória je rozsiahla skalka predstavujúca kaskády a mini kaňony s obrovskou zbierkou skalničiek, mrazuvzdorných kaktusov a sukulentov. V tejto skalke je zvláštny menší skleník Davies alpine house špeciálneho dizajnu s chladeným vzduchom. Vnútri pestujú na skalách alebo v kvetináčoch skalničky s veľmi špecifickými potrebami. 

Skalka bola z jednej strany obohnaná tehlovým múrom porasteným rôznymi popínavými rastlinami. Prechádzam cez bránu a dostávam sa pod dlhú masívnu drevenú pergolu pokrytú ružami. Tvorí stredovú líniu tzv. evolučnej záhrady a naľavo ešte oddeľuje úžitkovú zeleninovú záhradu. V čase mojej návštevy boli hriadky prázdne a pripravovala sa výsadba. Evolučná záhrada bola tvorená menšími samostatnými záhradami, kde každá záhrada symbolizovala istú vetvu evolučného stromu. 

Po Evolučnej záhrade sa prechádzkou v tieni stromov dostávam ku luxusnej reštaurácii The Botanical Brasserie s výhľadom na jazero a palmový skleník. Toto je fotogenické miesto - na brehu rastú gunery s gigantickými listami a množstvo kvitnúcich pobrežných rastlín. Sú tu aj toalety pre návštevníkov. Bolo tu pomerne veľa ľudí a smerom ku skleníku ich pribúdalo. Neďaleko totiž bol hlavný vstup do tejto botanickej záhrady s názvom Victoria Gate. Kým sa ľudia prechádzajú alebo oddychujú na lavičkách, pomedzi nohy sa voľne prechádzajú husy s húsatkami. Na tomto mieste bola veľká koncentrácia návštevníkov aj z dôvodu, že tu bola kaviareň a veľký obchod so suvenírmi vrátane samostatného záhradníctva.  Mali tu snáď absolútne všetko - knihy, magnetky, oblečenie, náradie, semená, stolové hry, bytové doplnky a mnoho iného. 

Po vytriezvení zo suvenírov mierim do palmového skleníka Palm House. Ikonická historická stavba ukrývajúca tropickú džungľu. Vnútri bolo množstvo ľudí a najmä školských skupín. Mal som šancu aj pozorovať, ako prebieha odborný výklad miestnych sprievodcov. V skleníku sa po elegantných točitých schodoch dostávam na visutý chodníček, odkiaľ mám možnosť pozorovať koruny stromov a paliem zhora. Skleník je tvorený troma sekciami, pričom len v strednej a tej najvyššej bola takáto možnosť. 

Zo skleníka je možné vyjsť aj na protiľahlej strane. Za ním je rozárium, ale najprv mierim k ďalšiemu menšiemu skleníku v tesnej blízkosti. Je to Waterlily house, v ktorom pestujú viktóriu - veľkolepú vodnú rastlinu. Je to malý skleník a jeho stredobodom je kruhové jazierko s vodnými rastlinami. Po obvode sú vyvýšené výsadby tropických rastlín. 

Za týmto skleníkom na zaujal jeden strom. Mal tak majestátnu korunu, že vytŕčal nad všetkými stromami v záhrade. Je to dub gaštanolistý a vskutku tak obrovský strom som ešte nevidel. Tento gigant ma naozaj uchvátil, no dlho som pri ňom neostal a namieril si to do rozária. Má pravidelný pol kruhovitý tvar, ale v dobe návštevy ruže ešte len začínali rozkvitať.  Od Palm House vedie dlhá línia cez celú záhradu na konci ktorej vidieť zaujímavý objekt Great Pagoda. Táto línia sa volá Pagoda Vista a cez ňu som sa voľne prešiel cez lesopark k stredomorskej záhrade a King William´s temple. Tu som si mohol v pokoji sadnúť a chvíľu oddýchnuť od chodenia. Odtiaľto som videl neďaleko ďalší skleník a preto som dlho oddychovať nevydržal a vydal sa ďalej. Prechádzam cez sakurovú aleju a vstupujem do Temperate House.

Temperate House je skleník z viacerých častí z iného obdobia. Je to v podstate komplex menších či väčších skleníkov s výsadbou usporiadanou podľa pôvodu. Medzi veľkými skleníkmi sa nachádzali spojovacie skleníky s rastlinami vystavenými v kvetináčoch, napr. kaktusy, sukulenty či muškáty. Tu sa mi páčilo ešte viac než v Palm House. Najviac ma uchvátila stromovitá papraď Cyathea medullaris s čiernymi stopkami listov. V strede bolo priestranné "námestie" a vodopád, odkiaľ sa dalo naplno vychutnať exotickú atmosféru. 

Po toľkom chodení a obdivovaní som si to musel namieriť do Pavilion Bar and Gril, kde bola teplá i studená kuchyňa. Nabral som nové sily a okolo Temperate House som prišiel k Davies Exploration House. Je to skleník s austrálskou flórou, ale je koncipovaný ako veľká učebňa s priestranným sedením a TV obrazovkou. Prechádzam krížom a na druhej strane objavujem mladý lesík z Wollemia nobilis. Toto som fakt nečakal. Je to vzácny ihličnan z Austrálie, ktorého pôvodná lokalita výskytu je dodnes prísne tajná. Pokračujem do lesoparku ďalej, pretože mierim na chodník v korunách stromov. Na moje prekvapenie nemusím ísť po schodoch, ale zviezol som sa preskleným výťahom. Hore nachádzam pomerne krátku okružnú cestu a naskytajú sa tu výhľady do záhrady a na skleníky. Blízko sú vysadené sekvojovce a sekvoje s lavičkami a tak znova využijem možnosť si na chvíľu odpočinúť. 

Pokračujem v ceste k veľkému a prírodne ladenému jazierku. Naprieč ním vedie zvlnený most, z ktorého dovidieť na Palm House. Z mostíka sa naskytá pohľad na ostrovčeky s vysadenými tisovcami - močiarnymi opadavými ihličnanmi. Divé druhy kačíc a husí tu majú raj a pokojné prostredie. Toto miesto je odľahlejšie a tak je tu málo ľudí. Prekračujem tzv. Syon Vista, ďalšiu širokú líniu križujúcu záhradu. Predo mnou je bambusová záhrada so zbierkou mnoha druhov bambusov a uprostred nej je Minka house. Tradičný farmársky čínsky dom prenesený z Číny až sem. V ňom je výstava života čínskych farmárov - fotky a predmety týkajúceho sa bežného života na poli.  Za bambusovou záhradou je cesta vedúca rododendrónovým údolím. Nádherná prechádzka v lese plnom farieb. Koncom mája akurát kvitli rododendróny a azalky. Bolo tu minimum ľudí a tak som si túto až gýčovú prechádzku náležite vychutnal.   

Prechádzka cez rododendrónovú aleju ma doviedla na známe miesto Family Kitchen & Shop. Tu som sa znova mohol občerstviť a na chvíľu oddýchnuť. Cez trávniky okolo Kew Palace (ten dom s červenou fasádou) a aleju indických pagaštanov som sa dostal ku Elisabeth Gate. Bolo už takmer šesť hodín večer. Prehliadka celej Kew Gardens predstavuje program na celý deň, pretože som nevidel západnú časť areálu, kde sa podľa mapy nachádzala ešte pagoda, chatka kráľovny Charlotte, sekvojovcová aleja, jazierko s leknami či japonská brána. Túto významnú záhradu sa určite oplatí vidieť niekoľkokrát a v rôznych obdobiach. Je to botanický raj. Video reportáž nájdete na našej FB stránke.