Hlavné mesto Švajčiarska je pomerne kompaktné mesto s bohatou sieťou električiek. Preto som sa odviezol linkou 4 na zastávku Hoschgasse v širšom centre a prešiel sa približne 10 minút okolo horského potôčika až ku zadnej bráne botanickej záhrady. Vstup je zdarma. Víta ma mapa areálu a milé kreslené obrázky ukazujúce, čo sa v záhrade nesmie robiť. Po pravej strane bolo umiestnených niekoľko nepravidelných vyvýšených drevených záhonov, ktoré tvorili úžitkovú záhradu. Tu boli rôzne bylinky a liečivé rastliny usporiadané podľa využitia. V kvetináčoch bola prezentovaná malá zbierka rôznych druhov mäty. 

Cez brezový háj s bohatou výsadbou tieňomilných trvaliek sa ocitám na otvorenej pláni. Dokonale pokosený trávnik, v ňom množstvo náhodne umiestnených stoličiek, pokojné jazierko a to všetko na pozadí futuristicky vyzerajúcich skleníkov v tvare kupoly. Veľmi príjemné a tiché miesto, kde mnoho rodín trávilo čas.  Krivoľaké chodníky a oblé vlnité záhony nemajú jedinú priamku. Všetko nádherne plynulo a ladilo navzájom. V záhonoch boli rôzne ukážky letničiek či prenosných subtropických rastlín.   

Okolie jazierka bolo tvorené lemom z močiarnych rastlín, zatiaľ čo v jeho strede kvitli lekná. Bolo vytvorené naozaj s citom a dokonale zapadalo do okolia. 

Na okraji trávnatej plochy bola v miernom svahu vybudovaná bylinková záhrada. Aj táto mala vlnité okraje. Záhony boli rozdelené do sekcií podľa spôsobu využitia v rôznych druhoch medicín - ajurvédska, čínska, tradičná švajčiarska, homeopatická či púčiková medicína. Naozaj netradičný spôsob rozdelenia. Za touto záhradou boli vo svahu kvetnaté lúky. 

Pred skleníkmi boli tiež krásne kvetnaté lúky a v betónových nádržiach menšia prezentácia vodných rastlín. Vchod do skleníkov je zahĺbený. Vnútri je najprv vestibul, v ktorom sú veľké floráriá ukazujúce rôzne typy tropickej výsadby a akvária. Okrem toho sú tu aj interaktívne botanické hry a úlohy pre deti. 

Prvý skleník je typický kruhovým chodníkom a stromovitými papraďami. Je pomerne malý, ale s hustou výsadbou napodobňujúcou vysokohorský dažďový prales. Sú tu druhy ako papraď Cyathea dealbata, Styloceras brokawii so zvláštnymi fúzatými žltými plodmi, rôzne druhy bromélií, begónií a kohlérií. 

Cez vestibul prechádzam do druhého skleníka, toho najväčšieho. V ňom nachádzam tropickú džungľu s veľmi hustou vegetáciou. Dominantou je v strede skleníka stojaci umelý kmeň stromu, po ktorom sa ťahá nespočetné množstvo popínaviek a epifytov. Po schodoch som sa dostal na malú terasu na kmeni, odkiaľ vidno do korún stromov. Tento umelý kmeň reprezentuje mohutné stromy rastúce v džungli, ktoré sami o sebe predstavujú samostatný biotop. Objavujem tu zaujímavé druhy ako Aristolochia arborea, popínavú begóniu B. bipinnatifida, palmy s tŕňami na listoch, obrovský pandan, orchidey, či rôzne áronovité rastliny. 

Z druhého skleníka sa prechádza priamo do tretieho, ktorý je venovaný púštnym rastlinám. Nie sú tu len kaktusy a sukulenty, ale aj rôzne juky, cykasy, plumérie, starčeky, tilandsie a v samostatnej vitríne aj mäsožravé rastliny. Tu sa dozvedám z tabule, že k veľkej rekonštrukcii došlo v rokoch 2012 až 2013. Boli použité špeciálne dvojsklá a na vlastné oči som videl automaticky riadený systém vetrania a tienenia. Cez malý tunel sa vraciam do druhého skleníka a odtiaľ naspäť do vestibulu. V tuneli bola krásna ukážka schematického zobrazenia koreňovej sústavy púštnych rastlín. 

Priamo pred skleníkmi je záhon s gunerami, ktoré v tom čase kvitli. Pokračujem v ceste okolo skleníkov a dostal som sa k ukážke prehistorických rastlín - rôzne druhy ihličnanov ako wolémia a cunninghamia, stromovité paprade a prasličky. Ukážka rastlín, ktoré dominovali Zemi v dávnej histórii. Cestičkou cez malý lesík som sa dostal na pomyselný najvyšší bod záhrady. Odtiaľto vedú trávnaté schody späť k jazierku alebo na druhú stranu k terase pred budovou univerzity. Je tu malá kaviareň a predajňa rastlín, no vtedy bola zatvorená. Pri schodoch bol aj hmyzí hotel a vitrína so skalničkami.  

Odtiaľto viedla už len jedna cesta a to dolu slnečným svahom. Ten bol celý premenený na stredomorskú záhradu. Niektoré časti boli výrazne kamenné a reprezentovali špecifický biotop suťovísk. Darilo sa tu teplomilným rastlinám ako mrazuvzdorné agáve, rozmaríny, levandule, cisty, rôzne druhy pakostov, hadincov či iných trvaliek a tráv. Nádych mora uprostred Álp. Takto som sa dostal až úplne dolu k hlavnému vchodu do záhrady. Tu ma ešte prekvapili pekné záhony plné letničiek, dvojročiek a trvaliek. 

Na záver môžem povedať, že zurišská botanická záhrada je pekná a udržiavaná. Je to tiché a pokojné miesto ideálne na oddych od rušného centra mesta. Video reportáž nájdete na našej FB stránke. Odtiaľto je to pešo pár minút k parku Zurichhorn, kde trávi voľný čas mnoho miestnych a je tu aj čínska záhrada skrytá za múrmi. V nej nájdete paláce bohato zdobené maľbami, okruhliakové chodníčky, jazierko i bonsaje, no je potrebné počítať s množstvom ľudí a davmi turistov.