Vstup do záhrady je zdarma. Prešiel som okolo vrátnice po schodisku až na vrchol múru, kde sa otvorila zelená plocha plná paliem. Na vrátnici som dostal mapu a tak som sa vedel rýchlo zorientovať. Cez záhradu viedla centrálna cesta, ja som však zamieril doprava do výsadby medzi stromy. Prvé, čo ma zaujalo, je používanie ručne maľovaných kachličiek na lavičkách a na informačných tabuliach. Bolo to veľmi milé spestrenie záhrady. Táto časť bola prostým parkom so statnými stromami a koseným trávnikom. Rástli tu druhy ako ginko, granátovník, zelkova či cunninghamia. 

Po niekoľkých metroch som sa ocitol v pravekom svete. Bola tu hustá výsadba a zbierka papradí. Bylinných aj stromovitých. Išlo o spleť úzkych chodníčkov v umelo vybudovaných roklinách a skalkách, medzi ktorými sa prelievali potôčiky. V tieni statných dubov a bukov sa zo všetkých strán nakláňali perovité listy papradí. Stromovité paprade Sphaeropteris cooperi, pod nimi veľkolistá Woodwaria prolifera či naopak drobnolisté Adianthus vytvárali prehistorickú až čarovnú krajinu lístia. 

Na paprade nadväzovala zbierka raritných ihličnanov. Araucaria cunninghamii, Agathis moorei, Podocarpus spinulosus, Wollemia nobilis či rôzne cédre, sekvoje a metasekvoje. Najmä tie prvé menované ani nevyzerali ako ihličnany, pretože tvoria pomerne široké ploché listy. Na kachličkovej informačnej tabuli bola názorná schéma, ako sa rozmnožujú nahosemenné rastliny. 

Na druhej strane chodníka ma upútal citrusový sad. Rôzne druhy a kultivary, niektoré s plodmi, iné bez. Cesta cez sad viedla k Il Castello - budova podobná malému hradu, v ktorej sa nachádzala administratíva a múzeum paleobotaniky a etnobotaniky. V čase mojej návštevy bolo však zatvorené. Pre bránou hradu rástol pár veľmi starých a vysokých paliem Washingtonia a majestátny trs Strelitzia nicolai. 

Nad hradom sa rozprestierala záhrada s rôznymi menšími sekciami. Napríklad liečivé rastliny, jedovaté, úžitkové, biblické, alebo aj senzorická či experimentálna sekcia. Všetky tieto časti mi pripadali na okraji záujmu, boli viac zanedbané než zvyšná časť areálu. Avšak bolo tu veľa stromov a príjemný chládok. 

Cez biblickú záhradu som sa dostal do zadnej časti areálu oddeleného od okolia vysokou stenou. Tu stál tropický skleník. Malá stavba s jedným jazierkom a jednoduchou cestičkou okolo neho. Časť rastlín bola pestovaná v kvetináčoch. Výsadba mala napodobňovať tropický mexický prales a okraj jazierka zas mangrovové porasty. 

Za tropickým skleníkom som objavil veľkú oranžériu, veľmi podobnú tej, akú som videl vo Florencii. Murovaná stavba s klenutými oknami. Bola takmer prázdna, väčšina rastlín si už užívala teplo vonku na terase alebo vedľa na miniatúrnom amfiteátri, na ktorom sa prezentovali hlavne sukulenty. Oproti som ešte našiel mini vitrínu s ukážkou mäsožravých rastlín. 

Od oranžérie som sa vydal miernym svahom dolu pomedzi solitérne vysadené rôzne druhy jedlí, magnólií či iných zaujímavých druhov. Borovica kanárska sa tu vynímala najviac. Takto som sa dostal za univerzitnú budovu rastlinnej biológie, kde rastie impozantná zbierka paliem. Prekrásne ukážkové a zdravé jedince paliem z celého sveta. 

Po hlavnej ceste som si to namieril do stredu záhrady. Našiel som tu ukážku malej skalky a záhradky epifytov. Nad nimi sa skláňali obrovské jedince chorízií - stromov s tŕnitým kmeňom a ochmýrenými semenami. Oproti vo svahu sa týčila prekrásna výsadba kaktusov a sukulentov. Tento záhon je pre neapolskú botanickú záhradu ikonický a preto pri hľadaní informácií o záhrade vám nájde práve fotky tejto kaktusovej výsadby. Ako umelecký obraz perfektne naaranžovaných rastlín tvoriace harmonický celok. Vstup bol prísne zakázaný. 

Takto som sa dostal do samotného stredu záhrady, na križovatku ciest, kde stojí busta Domenica Cirilla, talianskeho botanika. Odtiaľto viedlo dvojité polkruhové schodisko cez stredomorskú záhradu smerom k tropickému skleníku. Nad schodiskom je ešte malé formálne kruhové jazierko plné lekien a iných vodných rastlín. Na tomto mieste je na jednej strane zbierka bambusov, na druhej prezentácia drevín z rodu morušovité (Moraceae) vrátane dvoch fikusov. Pravdepodobne boli vysadené pri založení záhrady, pretože mali úctyhodné rozmery a bohaté vzdušné korene.  

Od busty smerom ku hradu bola ešte zbierka cykasov rastúcich voľne v zemi. Iba niekoľko jedincov bolo v kvetináči. Za nimi sa rozprestierala sekcia s ihličnanmi, okolo ktorej som šiel na začiatku prehliadky. 

Hlavnou cestou od križovatky a okolo budovy rastlinnej biológie som prišiel znova na začiatok. 

Neapolská botanická záhrada je naozaj výnimočná a bohatá na zbierky rastlín. Zatiaľ čo niektoré partie boli upravené ukážkovo, iné zas boli zanedbané. Preto si návštevník musí urobiť vlastný záver. Ja som však bol veľmi spokojný, pretože je až neuveriteľné, aký tu bol pokoj v tak rušnom a hlučnom meste. 

Pred záhradou je trolejbusová zastávka, z ktorej premávajú linky k metru na stanici Museo alebo až do španielskej štvrte plnej úzkych uličiek a reštaurácií. 


Video reportáž nájdete na našej FB stránke.