Cesta sem je trochu komplikovaná. Dá sa sem dostať z hlavnej železničnej stanice lokálnym vlakom iba dve zastávky, avšak spoje nie sú časté. Druhá možnosť je ísť električkou na zastávku Morgagni - Universita, kde som prestúpil na autobus smerujúci do štvrte Castello. Tu som vystúpil a ďalej kráčal pešo k vile. Tá bola takmer celá pod lešením a renovovala sa. Vnútri sídli škola Accademia della Crusca a vstup pre verejnosť je možný iba za určitých okolností. Ale za to vstup do záhrady je zdarma. Obišiel som vilu a vošiel som do záhrady. Chodník sa nachádza pod záhradou na svahu. Takže prvé, čo uvidíte, je spleť parterov rozprestierajúcich sa do svahu.

Krušpány lemujú záhony plné stredomorských byliniek, trvaliek, ruží a predovšetkým prekrásnych starých citrusov v terakotových nádobách. Levandule, rozmaríny, santoliny, sápy, perovskie, šalvie či paliny. Pomedzi rastliny sa pohybovali záhradníci a na to, že bol máj, už bolo dosť horúco, čo bolo na nich vidno. 

Záhrada sa pýši rozsiahlou citrusovou zbierkou, niektoré jedince sú desiatky rokov staré a sú to variety pochádzajúce spred troch storočí. Už samotné kvetináče sú veľkou ozdobou. Niektoré druhy citrusov kvitli, iné zas boli ovešané plodmi a niektoré kvitli aj plodili zároveň. Hlavný chodník vedie ku majestátnej centrálnej fontáne, ktorá v čase návštevy nestriekala. 

Za fontánou som prešiel schodiskom na hornú terasu, kde sa nachádzali obdlžníkové trávniky, pareniská a oranžérie. Koncom mája bol čas, kedy sa citrusy sťahovali z oranžérií vonku a preto boli niektoré už prázdne a iné ešte nie celkom vyprázdnené. Sú to v podstate obrovské haly s vysokými oknami, kde citrusy trávia zimu. V menších pareniskách sa ešte tlačili rôzne subtropické druhy, najmä ibišteky čínske. Pre pareniskami bol dlhý a úzky pás parterov, kde v medzerách medzi pásmi krušpánov boli vidno zaťahujúce jarné cibuľoviny. Na jar to teda tu muselo hýriť farbami.

Na konci záhrady stojí vysoký múr, ktorý s oranžériami tvorí akési ukončenie a orámovanie celého priestoru. V strede múru, po centrálnej ose záhrady, je otvor vnútri ktorého je vybudovaná umelá jaskyňa, tzv. grotto. V dobe renesancie to bola móda stavať umelé jaskyne ako súčasť okrasných záhrad. V tejto jaskyni sú tri masívne podstavce nad ktorými je vyobrazená skupina domácich aj exotických zvierat. Kone, medvede, kozy, vlci, jelene, slony, žirafy aj nosorožce. A to všetko pod zdobeným stropom s mozaikou.   

V oboch rohoch tohto múra je schodisko vedúce do parku nad ním. Na prvý pohľad schodisko nevidno a nenarušuje vzhľad záhrady. Nad múrom je park koncipovaný ako anglický s centrálnym jazierkom. Jeho úlohou je napájať fontány pod ním. Nie je tu kvetinová výsadba, iba udržiavaný trávnik a solitérne stromy ako napríklad duby, platany či cyprusy. Z parku sa naskytajú krásne pohľady nielen na záhradu, ale aj do širokej krajiny až na spomínané letisko.

Vedľa záhrady je za stenou ešte jedna menšia historická bylinková záhrada. V čase mojej návštevy bola značne zanedbaná a prístup do nej bol zakázaný. Ja som síce vyskúšal ísť ďalej, ale z ampliónov umiestnených po záhrade na mňa nakričal nejaký strážnik. Tak som pochopil, že všade sú kamery a taliani ma sledujú :)

Na prehliadku záhrady a parku vám v pohode vystačí jedna hodinka. Sú tu krásne partery aj citrusy, no vidieť, tak ako aj v iných florentských záhradách, nedostatok starostlivosti. Neboli tu vôbec žiadny návštevníci, zatiaľ čo centrum mesta bolo preľudnené. Je to preto ideálne miesto, kde sa dá načerpať energia a vychutnať si pokoj. 

Cestou na autobusovú zastávku v opačnom smere odporúčam zastaviť sa v miestnych potravinách, kde počas pracovných dní dávajú aj skromné, ale chutné obedové menu.