Z prístavu na námestí Burkliplatz sa autobusovou linkou 161 alebo 165 dostanete za 10 minút na rovnomennú zastávku. V záhrade sa predovšetkým nachádzajú skleníky a pomerne veľká a krásne upravená skalka. Pri vstupe do areálu ma privítali araukárie a palmy trachykarpy, ktorým sa v Zurichu naozaj darí. Pred dverami je malá terasa s posedením pod slnečníkmi. Vo vestibule sa nachádzajú automaty na pochutiny, toalety a množstvo voľných letákov pre návštevníkov. Podľa navigačného panelu zisťujem, že sú skleníky prehľadne rozdelené a vydávam sa do prvého po ľavej strane. 

V prvom skleníku je hneď na začiatku pekná výstava o výskume kaktusov, ich morfológii a genetike.  Po obvode skleníka sú stoly oddelené sklenenou vitrínou, na ktorých sú umiestnené rôzne zbierky kaktusov vrátane výsevov v kvetináčoch alebo vo forme mini krajinky. Pri niektorých zaujímavých resp. významných jedincoch sú umiestnené doplňujúce info tabule. Napríklad aj k ananásovníku.  

Druhý skleník je zo všetkých najvyšší a sú tu aj najväčšie jedince. Naozaj obrovských rozmerov. Zaujímavosťou však boli nálepky na sklenených tabuliach skleníka, ktoré znázorňovali evolučný strom. Každá vetva bola ukončená kartičkou na polici s informáciami o konkrétnom rade. Bola tu aj praktická ukážka využitia vláken z Agave sisalana či prierez kaktusu. 

Z najvyššieho skleníka bolo možné vyjsť vonku na dvor, na ktorom stálo niekoľko masívnych parenísk s vyletňovanými kaktusmi. Boli rozdelené podľa oblasti pôvodu alebo podľa rodov. Vrátil som sa cez prvý skleník k vestibulu, kde bol ešte vchod do skleníka so zbierkou severoamerických kaktusov. Typickými zástupcami boli rôzne druhy Agave, Stenocereus, Echinocactus, Opuntia, ale aj Callisia warszewicziana.

Cez vestibul prechádzam na protiľahlú stranu, kde vstupujem do skleníka venovaného africkým rastlinám. Aj v tomto skleníku boli rastliny umiestnené buď na stole vo vitríne alebo v stredovom záhone. Bolo tu viac olistených druhov a bylín vrátane niekoľkých botanických muškátov. Na konci skleníka bola malá výstava histórie objavovania kaktusov s historickými fotografiami botanikov, rastlín a skleníkov. 

K Afrike neodmysliteľne patrí aj ostrov Madagaskar, ktorý má špecifickú faunu aj flóru. Jemu bol venovaný menší skleník. Rástli tu najmä druhy z rodov Pachypodium, Kalanchoe, Plectranthus alebo Euphorbia.  

Ďalší menší skleník bol označený ako woody succulents a teda som očakával prezentáciu drevnatých a starých sukulentov. Vnútri však bola zbierka rastlín vysadených iba v hlinených kvetináčoch a zahrňovala aj svokrine jazyky, tilandsie, orchidey, Siningium, Caladium, či druhy rodu Adenium. Bol to taký mix všeličoho. 

Posledný skleník bol venovaný tropickým epifytom. Bol zo všetkých skleníkov najmenší, no aj veľmi vlhký a tmavý. Rástli tu paprade, bromélie, orchidey, fikusy, peperómie, zelence, rôzne popínavky a malé plazivé pôdopokryvné druhy. Vo vitríne, v ktorej bola ešte vyššia vlhkosť vzduchu, sa prezentovali najmä epifytické orchidey. Na moje prekvapenie tu boli aj tzv. africké fialky. 

Cez vestibul som sa vrátil na vonkajší dvor. Obišiel som skleníky z bočnej strany a dostal sa ku krásnej a veľkej skalke v zadnej časti areálu. Tá bola rozdelená podľa jednotlivých pohorí a tak som videl ukážku flóry z Karpát, Álp alebo Kaukazu. Záhony boli upravené a mnoho rastlín kvitlo. 

Prehliadkou skalky som ukončil návštevu tejto výnimočnej zbierky sukulentov. Komu sa páčia exotické kaktusy a sukulenty alebo je len zvedavý na zaujímavé rastliny, nesmie vynechať túto záhradu počas návštevy Zurichu. Dá sa sem dostať aj pešo pohodlnou prechádzkou okolo brehu jazera. Video reportáž nájdete na našej FB stránke. 

  Autobusové linky premávajúce sem z mesta pokračujú ďalej na juh a môžete sa zastaviť v čokoládovej továrni Lindt, aby ste potešili aj svoj mlsný jazýček. Je dobré si kúpiť lístky vopred.