Záhrada sa nachádza na severozápadnom výbežku ostrova Ischia pri Neapole. Je orientovaná na juh a zo severu chránená kopcami. Má tak unikátnu mikroklímu umožňujúcu pestovať tropické rastliny celoročne vonku. V záhrade tak spolu rastú európske rastliny a druhy, ktoré poznáme iba zo skleníkov.

Ako sa sem dostať? Z Neapolu premávajú na ostrov pravidelné spoje niekoľkých spoločností. Ich ponuky sa líšia okrem ceny aj dĺžkou cesty. Pre úsporu času som šiel tzv. rýchlo loďou, ktorá prišla do rovnomenného mestečka Ischia za 50 minút. Pri prístave je konečná niekoľkých liniek autobusov a info centrum, kde som si kúpil spiatočný lístok a bolo mi aj pekne poradené, že do záhrady sa dostanem linkou č. 2. Všetky zastávky sú na znamenie, preto trebalo dávať pozor a byť v strehu, aby autobus zastavil.

Zo zastávky je to pešo asi 10 minút po vedľajšej ceste dolu kopcom. Smeroval som ku vchodu určenému výhradne pre peších turistov. Vstup pre návštevníkov prichádzajúcich autom alebo zájazdovým autobusom sa nachádza na opačnej strane záhrady. 

Privítal ma nenápadný a brečtanom porastený domček s topiari tvarovanými do pyramídy. Cez domček vedie podchod s toaletami a fotografiami dokumentujúcimi vývoj záhrady a život ich zakladateľov. Bol to anglický pár záhradníkov, Susana a William Waltonovci, ktorý tu žil a vytvoril záhradu úplne od základov. Pochopili potenciál tohto miesta a preto si mohli dovoliť založiť tropickú záhradu.  

Od prvého momentu som videl zmes rastlín celého sveta. Kamélie, nefrolepky, akanty, pomarančovníky, tisovec, stromovité paprade a palmy Chamaedora. Palmy tvorili clonu, za ktorou sa rozprestierali štyri lavičky usporiadané do kruhu okolo malej fontánky. Naokolo rástli alokázie, kolokázie a brugmansie. Na výsadbu padal tieň z obrovského stromu Chorisya s tŕnistou kôrou a pod ním kvitli hortenzie s kvetom typu lacecap. 

Od tohto miesta viedol úzky chodník doplnený potôčikom k jeho prameňu, kde boli ďalšie lavičky. Po ceste som videl cykasy, šeflery či stromovité paprade. Chodník ďalej viedol k jazierku alebo po schodoch k fontánke. Išiel som najprv k nej. V tieni stromov sa prepletali rôzne druhy bromélií, orchideí a papradí. 

Pri hornej fontánke bola väčšia terasa so sedením, toaletami a skleník Viktória. V ňom sa nachádzalo grotto (umelá jaskynná stena) s prameňom a jazierkom, pred ním pergola s Thunbergia mysorensis s visiacimi strapcami kvetov a všade naokolo aranžmány z bromélií, orchideí a bežných izbových rastlín. Naozaj romantické miesto. 

Od skleníka som sa vrátil naspäť a zamieril k väčšiemu jazierku s vysokým vodotryskom. V jazierku rástli lekná a eichhornie. Celá kompozícia bola zaujímavá v tom, že v jazierku boli dva malé ostrovčeky. Jeden skalnatý, na ktorom rástli bromélie a jeden vysadený cykasmi. Okolo viedol kamenný kruhový chodník, na ktoré sa napájali dve schodiská. Viedli serpentínovo po skale do hornej časti areálu. 

Schodisko a stúpanie bolo pomerne zdĺhavé, ale po ceste bolo niekoľko zastávok. Obchodík so suvenírmi a hand made výrobkami, reštaurácia, mini tropický skleník, pestovateľské zázemie či konferenčná sála venovaná životu Williama Waltona vrátane archívu. Pozdĺž schodov bola pestrá výsadba všemožných rastlín, rôzne bromélie, koleusy, banánovníky, fuksie, ale aj Dracaena draco či cykasy. 

Na skale sa chodníčky rozdeľujú a vedú rôznymi časťami až k hornému jazierku. Jedna z cestičiek vedie k miestu zvanému Nymphaeum, ktoré je venované pamiatke Susane Waltonovej. Štyri úzke pergoly tvoria malý intímny priestor okolo modernej oceľovej fontánky. Neďaleko je socha Afrodity, kde je uložený Susanin popol. Na opačnej strane sa ponúka výhľad do krajiny a na more. 

Odtiaľto vedie chodník naprieč stredomorskou záhradou zanorenou do svahu ku skale, kde je uložený popol Williama. Aj tu sa naskytá nádherný pohľad do diaľky. Po schodoch som sa dostal do umelej jaskyne vyhĺbenej do skaly, vnútri ktorej je Chrám Slnka. Chrám je rozdelený do troch miestností dekorovaných mýtickými bytosťami. V jednom rohu vyviera prameň, v opačnom vodopád a voda sa stretáva v stredovom jazierku. V ňom rastú lekná a okolo výrazné červené kohlérie. 

Od Chrámu Slnka som vystúpal ešte o čosi vyššie a prišiel ku krokodílovej kaskáde. Boli to dve jazierka s leknami navzájom spojené vodnou kaskádou, v ktorej boli umiestnené plastiky krokodílov rôznych veľkostí. Spodné jazierko bolo vybudované až na samom okraji skaly, pričom z cestičky vedúcej okolo som mal krajinu a more ako na dlani. Výsadba tu bola zmes všetkého - cykasy, ľanovník novozélandský, bežné okrasné trávy, palmy, mexické šalvie, šachory či asparágusy. 

Od jazierka sa dalo odbočiť ku gréckemu amfiteátru. Je to miesto s výhľadom na krajinu a domček, na ktorého streche je pódium, kde sa pravidelne hrajú koncerty vážnej hudby. 

V hornej časti záhrady, za týmito jazierkami, sa ešte rozprestierala japonská záhrada. Úzke cestičky sa prepletali pomedzi hustú výsadbu bambusov, japonských javorov, paliem a na moje prekvapenie aj monstier, filodendrónov a lotosov. Neuveriteľné kombinácie. Stredobodom bol japonský altánok s jazierkom. Tu som stretol aj miestne mačičky, ktorým dav turistov už zjavne neprekážal.  

Odtiaľto vidla cesta už len smerom k hornému vstupu od parkoviska. Tu som objavil záhradu La Glorieta, ktorá je tvorená drevenou pergolou s posedením a symbolickým jazierkom rozprestierajúcim sa okolo. Je tvorené črepinami modrého skla napodobňujúcom vodnú hladinu. Jazierko akoby vyvieralo z jaskyne pod chodníkom a naokolo ho ohraničuje kamenná skalka s papraďami a pitospórami. 

Keďže po návšteve záhrady som mal ešte v pláne spoznávať ostrov, musel som záhradu opustiť vchodom, cez ktorý som pôvodne prišiel. Iba tak som sa dostal na hlavnú cestu, kde premávajú autobusy. A tak som si vychutnal zrýchlene znova celý areál, tentokrát už iba dolu kopcom.

La Mortella je skutočne výnimočná záhrada vytvorená s láskou a zápalom pre rastliny. Je to miesto, ktoré musíte vidieť, ak sa ocitnete na Ischii. A dúfam, že vo vás zanechá hlbokú stopu, tak ako vo mne. Video reportáž nájdete na našej FB stránke.