Florencia je známa bohatou a vplyvnou rodinou Mediciovcov a ako už tušíte, aj oni stáli za vznikom tejto záhrady. Pôvodný účel bolo pestovať liečivé rastliny, aby vtedajší študenti medicíny sa o nich mohli učiť. Neskôr sa premenila na klasickú botanickú záhradu so skleníkmi a zbierkami rastlín z celého sveta.  

Do záhrady sa vstupuje cez administratívnu budovu. Pri pokladni je aj predaj suvenírov a automat na pitnú vodu zdarma. Areál na prvý pohľad pripomína mestský park. Rozhodol som sa ísť smerom doprava ku skleníkom. Menšie polo zapustené skleníky boli orientované kolmo k budove a niektoré z nich neboli verejnosti prístupné - slúžili pre záhradníkov. Prichádzam ku mini skalke a vodnej nádrži s leknami a inými vodnými rastlinami. 

Predo mnou stojí skleník nezvyčajného typu. Je to stavba podobná veľkej oranžérii, s vysokými stropmi a klenutými oknami iba z jednej strany. Budova má už najlepšie časy za sebou. Prechodová chodba delí skleník na dve polovice. V tej pravej objavujem rôzne druhy áronovitých rastlín, fikusy, palmy a krásny kus Oncidium sphacelatum. Všetky rastliny až na pár výnimiek sú v terakotových kvetináčoch na betónovej podlahe. V ľavom skleníku je rastlín trochu menej, tiež sú pestované v kvetináčoch. No zaujala ma voľne rastúca monstera gigantických rozmerov. Jej vzdušné korene tvorili značnú biomasu a zakrývali malú fontánku. Napriek vysokým stropom tu bolo veľmi dusno. 

Zo skleníka som sa dostal k záhonu popri uličnom plote, v ktorom rástli rôzne bylinky a liečivé rastliny. Napríklad šalvie, levandule, rozmaríny, pamajorán a ďalšie druhy pestované aj kvôli prilákaniu motýľov do mestského prostredia. Iné bylinky boli zas prezentované v kvetináčoch na vysokých stojanoch. Takáto výsadba sa rozprestierala po celej jednej strane záhrady, zatiaľ čo v jej centrálnej časti boli výsadby ladené do štýlu udržiavaného parku. Rôzne sekcie oddelené živými plotmi a v nich solitérne rastúce dreviny v trávniku. Úplne na konci liečivkového záhonu som ešte objavil veľmi skromnú ukážku japonskej záhrady. 

Takto som sa dostal na opačný koniec záhrady. Jednou z uličiek sa vraciam naspäť. Cesta vedie popod veľký dub korkový a vyletnenými palmami a hortenziami v nádobách. Táto časť je v úplnom tieni, všade totiž rastú stromy s veľkými korunami. Pri neznámej buste som si nachvíľu sadol a oddýchol. Na tomto mieste je zbierka niekoľkých druhom paliem rastúcich voľne v zemi. Za nimi je zase zbierka nahosemenných "pravekých" rastlín ako cykasy, céder, araukária, tisovec a podobne. Pri zaujímavých rastlinách sú aj informačné tabule orientované najmä pre deti v talianskom a anglickom jazyku.  

Ocitol som sa pred druhým skleníkom rovnakého typu - oranžéria s vysokými stropmi a klenutými oknami. Tento skleník bol už prázdny a rastliny z neho boli umiestnené vonku v tematických skupinách - cykasy, citrusy a mix rôznych zelených aj kvitnúcich druhov. 

Pred týmto veľkým skleníkom boli ešte menšie, polo zapustené, ktoré boli prístupné aj verejnosti. Jeden prezentoval výhradne bromélia, ten druhý zas paprade a plavúnky. Rástli v terakotových kvetináčoch a náramne im to slušilo. 

Takto som obišiel celý areál. V samotnom strede záhrady, v tieni vysokých stromov bola fontánka s jazierkom a lavičkami okolo. Ideálne mieste si na záver odpočinúť. 

Univerzitná záhrada vo Florencii je veľmi kompaktná a malá, pretože je umiestnená v historickej zástavbe mesta. Sú tu významné zbierky rôznych drevín, paliem a cykasov. Aj keď na prvý dojem vyzerala trochu ošumelo, určite stojí za návštevu, najmä ak si potrebujete dať pauzu od preľudneného centra mesta. 


Video reportáž nájdete na našej FB stránke.